Denník cestovkára - Tunisko

Autor: Michal Skirčák | 18.11.2014 o 10:54 | (upravené 18.11.2014 o 12:48) Karma článku: 6,38 | Prečítané:  662x

Prvým pravidlom úspešnej cesty je ráno vstať a nezmeškať lietadlo. S piesňou na perách, som náš let 737 800 do Monastiru v pohode stihol. Tentokrát sa letí z vyľudneného bratislavského letiska.

Pri runwayi som hneď zahliadol nášho železného tátoša zo stajne Travel Service, ktorý si tam poslušne pocucával z tankera plného kerozínu. Let do Tuniska trvá približne 2,5 hodiny. Ten náš však bol o 20 minút kratší. Možno aj vďaka nášmu pilotovi, srandistovi Ferovi, ktorý nám mladým hlasom flegmaticky oznámil: "V Tunisku je momentálne poriadny hic, tak si dávajte bacha, aby ste sa nespiekli." Ak letíte s touto spoločnosťou, môžu vaše žalúdky počas letu rátať s malou bagetkou so šunkou a syrokrémom, džúsom a drobným keksíkom. Môžete si tiež preštudovať dennú tlač, alebo čiernu kroniku..ehm, teda Nový Čas.

Po ukážkovom pristátí (dík Fero) som vyliezol z lietadla a ovanul ma príjemný teplý tuniský májový vánok. Už na nás netrpezlivo čakal letiskový shuttle bus, ktorý môžeme zo slušnosti označiť nálepkou "retro". V autobuse č.74, ktorý nás mal odviezť do hotela, a ktorého šoférom bol chlapík menom Camel, nám oznámili, že nás čaká štvorhodinová cesta na ostrov Djerba. Cesta nakoniec trvala o dve hodiny viac. Liter a pol vody, ktorý som stiahol zo strachu z dehydrovania, som v sebe, aj vďaka veľkému množstvu retardérov, skoro neudržal. Nakoniec sa však Camel hecol, dupol na plyn a po príchode do hotela Zephir v Zarzise, ma už na toalety viedli traja Tunisania s klamlivou vidinou bakšišu.

Ešte pár postrehov z cesty, na ktoré nás upozornil náš česko-tuniský reiseführer Jamel: v hoteloch nepite vodu z vodovodu (kto by chcel pol dovolenky kukať na záchodové dvere zvnútra?); v Tunisku je 75 miliónov olivovníkov; rozloha je približne podobná bývalému Československu; Tunisanov je dokopy dvanásť miliónov; v horských oblastiach padá v zime sneh zatiaľčo na Djerbe môže byť kľudne 20 stupňov; v Tunisku sa ťaží ropa a fosfáty; je tu veľmi mladá populácia (62 percent Tunisanov má menej ako 27 rokov ); po nedávnom páde diktátorského režimu je tu milión nezamestnaných (180 tisíc z nich má diplom); priemerný zárobok je 320 dinárov; jedno euro je približne 2,2 dinárov .

Popri ceste som si všimol neskutočne veľa Tunisanov, ktorí postávali pri kope kanistrov s pašovaným benzínom z Lýbie - spolu s veľkým lievikom fungujú ako provizórne benzínky, kde za liter benzínu zaplatíte asi jeden dinár. Viac ako 30 percent benzínu sa v Tunisku predáva takto načierno.

Na druhý deň sme sa venovali prehliadke hotelov v Zarzise a na neďalekej Djerbe, na ktorú vedie trinásť kilometrov dlhá Rímska cesta.  Bola by otrava rozpisovať detaily o hoteloch a ja vás otravovať nechcem. Ak by niekoho tieto informácie predsalen zaujímali, napíšte mi prosím mail. Veľmi rád odpíšem. Vrcholom dňa bola návšteva krokodílej farmy, po ktorej nás previedol krotiteľ týchto predátorov, Senegalčan Mohammed. Ten nám ukázal, ako ošetrovatelia odoberajú matke vajíčka, aby čo najviac mláďat prežilo. Mohli sme nakŕmiť dospelé jedince a dokonca podržať v rukách malého krokodíla. Ak budete na Djerbe, tak si túto farmu určite nenechajte ujsť. Pri vstupe sa opýtajte na Mohammeda, ktorý vám za malý bakšiš určite spraví nezabudnuteľnú prehliadku.

Z Djerby sme vyrazili späť na pevninu. Tentokrát romanticky, trajektom. Cesta do El Jemu, kde sme mali zastávku, trvala neskutočne dlho. El Jemský kolos je svetoznámy a natáčali sa tu dokonca niektoré scény z filmu Gladiátor. Každoročne tu na medzinárodnom festivale vážnej hudby vyhráva Viedenská filharmónia. Na to, že ho postavili v roku 230 n.l., vyzerá veľmi dobre. Za týmito 36 metrovými stenami z pieskovca kedysi zápasili gladiátori a väzni. Medzi sebou, alebo proti divokým zvieratám. Voľnú plochu v strede kolosu lemuje takzvaná chodba smrti, v ktorej sa bojovníci snažili ukryť krvilačným zvieratám. V podzemí sú potom skryté chodby, z ktorých pomocou klietok vyťahovali zver na otvorené priestranstvo.

Ďalšie dni nás čakala vyčerpávajúca návšteva hotelov v Hammamete, Monastire, Mahdii a v rušnom Sousse. Posledná oblasť mi učarovala najviac. Asi v tom zohral veľkú rolu fakt, že posledným hotelom, v ktorom sme boli ubytovaní, bol Riadh Palms. Krásna a široká piesočnatá pláž, karibský look areálu pri bazéne, hádam najlepšia strava z celej cesty a blízkosť rušného centra Sousse z neho robí výborný hotelík pre mladých.

Počas presunov medzi hotelmi sme hltali zaujímavé informácie,  ktorými nás kŕmil Jamel. Napríklad, že Arabčina má hrdelné a nosové hlásky, ktorých správna výslovnosť vyžaduje cvik. Aby sa ich tuniské deti naučili, spievajú v škole pesničky, podobné nášmu "prší, prší, len sa leje". Populárny tuniský spevák vraj dal všetky najznámejšie detské pesničky dokopy a vyrobil z toho veľký hit.

Okrem pesničiek, vtĺkajú deťom arabčinu do hláv cez korán. Vďaka svätej knihe sa naučia čítať aj písať. Tunisania sa doma, medzi sebou, bavia väčšinou po tunisky. Tento jazyk sami nazývajú "ševšucha", teda miešaná omáčka, keďže je to zmeska arabčiny, francúzštiny, turečtiny a taliančiny. Deti vedia v priemere tri jazyky. Jamel je pôvodne učiteľ telocviku. Študoval päť rokov na pražskej FTVŠ, kde sa naučil fantasticky po česky. Dráhu pedagóga vraj opustil kvôli neukáznenosti študentov. Po nedávnej revolúcii sa vraj morálna kríza už prejavuje aj vo svete dospelých. Vládne tu spoločenský chaos, polícia nemá autoritu a ľudia sú znechutení. Jamel, aj napriek tomu, že si už po druhýkrát vybral za ženu Češku, je hrdý Tunisan. Je ale jedna téma, pri ktorej sa začne aj tento sekulárny patriot červenať - odpadky. Tie sú dnes porozhadzované po celej krajine a riešenie tohto problému je momentálne v nedohľadne. Sú však ľudia, ktorým to nie je ukradnuté. Každú stredu sa vyše 150 ľudí stretne na námestíčku, pred hrobkou Burgiby, predchodcu zvrhnutého Benaliho a hodinku spolu čítajú knihy. Na konci tejto seansy sa dohodnú, kedy a ktorú ulicu spolu vyčistia od smetí. Jamel tvrdí, že títo uvedomelí občania patria do starej generácie Habiba Burgiby, po ktorom je pomenovaná každá hlavná trieda v Tunisku.

Po šesťdňovej drine, sme sa dočkali zaslúženého voľna. Aj keď trvalo len jedno poobedie, stačilo na totálnu regeneráciu tela aj mysle... a na nákup suvenírov. Konečne som skúsil parasailing, alebo jazdu na koči okolo celého Sousse. Kvôli nabitému programu a časovej tiesni sa však musím čo najskôr vrátiť. Historické Kartágo, Skywalkerova Matmata, alebo zelenkavá Tabarka ma už teraz lákajú späť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?