Denník cestovkára - Kréta & Rhodos

Autor: Michal Skirčák | 13.8.2014 o 10:12 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  1579x

Už som zabudol aké je viedenské letisko veľké. Tiež tu pribudlo množstvo obchodov, luxusných butikov s hodinkami za päť tisíc eur a pekná výzdoba na stenách.

Proces prechodu od check-inu cez bezpečnostnú kontrolu až do lietadla prebehol ultrarýchlo. Určite aj vďaka praktickým kódom na letenkách, ktoré letisko používa. Tie sú nasnímané turniketmi, ktoré vás pustia až do lietadla. Práve hlásia boarding na náš let s Aegeanom do Heraklionu. Letušky sú pekné a dokonca rozdávajú cukríky. Vzdialenosť 1589 km by sme mali prekonať za dve hodinky.

Pristávanie bolo vskutku adrenalínové. Leteli sme pekne nízko a fúkal silný protivietor. Párkrát s nami zadrmalo a zo zadnej časti lietadla dokonca padlo niekoľko vyplašených zhíknutí. Chvíľu to vyzeralo, že pristaneme na hladine mora, no hneď sa pod podvozkom lietadla objavila pristávacia dráha a pilot bol odmenený potleskom. Prvý pohľad na Krétu bol ohromný. Hornatý slíž pevniny rozvaľujúci sa v tyrkisovo-modrej priezračnej vode Egejského mora. Po Sicílii, Sardínii, Cypre a Korzike je to piaty najväčší ostrov Stredozemného mora.

Prvú noc trávime v hoteli Semiramis. Nachádza sa asi polhodinku od letiska pri mestečku Stalida. Naschvál píšem "pri", keďže z hotela do centra to vyžaduje menší turistický výkon. Hotel je zapichnutý v hornatom teréne asi 500 metrov od pláže. Tá je však malinká a po vstupe do mora narazíte na kamenisté podložie. Cesta späť do hotela vedie cez strmú cestu do kopca. Predstava all inclusive konceptu je tu tiež poňatá zaujímavo- obrovské fľaše volákeho pančovaného lomcováku v  chladničke, ktorým sa musíte sami obslúžiť a suchý šunkový sendvič s 0% mäsovým podielom. No pravdupovediac, nebolo to bohviečo. A to sa považujem za nenáročného turistu. Večer sme zakončili posedením na terase v spoločnosti gréckeho kvázi-piva a pofidérneho ruského turistu Dimitriho, ktorý tu travil svadobnú cestu a ktorý mi na záver večera z dlane vyveštil kvantitu a pohlavie mojho potomstva. Asi vypil príliš veľa toho lomcováku.

Skorý ranný beh pozdĺž pláže je fantastický zážitok. Pravidelní bežci mi dajú určite za pravdu. V spojení s cestovaním je to skvelý spôsob na spoznávanie okolia. Vybral som sa teda do centra Stalidy. Je to také typické grécke letovisko plné obchodíkov so suvenírmi, reštaurácií rôzneho druhu a samozrejme hotelov. A tie boli dnes hlavným programom dňa. Nebudem vás ale unavovať podrobným opisom každého z nich. Nakoniec sme zakotvili v štvorhviezde Sirens Beach. "Tak toto je hotel s veľkým H!" pomyslel som si a zanoril som nos do tzatziki na tanieri predo mnou. Vážne, od izieb cez stravu až po personál je tu všetko na slušnej úrovni. A tá pláž... široká, dlhá a piesočnatá. Slnečníky, lehátka a plážový all inclusive bar tiež spravia svoje. Panorámu dotvára fotogenický ostrovček s bielou kaplnkou, na ktorý sa dá doplavať, resp. dokráčať, keďže voda je tu celkom plytká.

Ku koncu dňa sme sa vybrali preveriť jeden z fakultatívnych výletov- grécky večer. Chodí naň vraj veľa slovenských dovolenkárov. Celá šou sa odohráva v dedinke Anopolis, ktorá je vybudovaná na vysokom kopci. Hneď nás uvítal švárny Grék strkajúc frťan tradičnej pálenky raki do našich rúk. Po štyroch chodoch pozostávajúcich z tradičných domácich jedál sme hlavy otočili k hlavnému pódiu, na ktorom začali hopsať mladí grécki tanečníci odetí v krojoch. Bolo to spojenie tanečných čísel s divadlom a vyobrazením gréckej histórie a mytológie. Nakoniec si na pódiu zatancovali aj vysmiati ľudia z publika a konala sa tiež mašinka v štýle Gréka Zorbu.

Minojci boli veľkí machri. Presvedčí vás o tom návšteva mesta Knossos. O systéme kanalizácie a dodávky pitnej vody, ktorý vytvorili, sme počúvali s otvorenými ustami. Chrám a mesto, ktoré vzniklo okolo neho, vybudovali na optimálnom mieste. Rieka, množstvo stavebného materiálu v okolí a úrodná pôda umožnili Knossosu prekvitať. Prírodné sily však obyvateľom mesta nedali pokoj a zemetrasenie v 17 storočí pred n. l. dokonca zrovnalo Knossos so zemou. Netrvalo dlho a z ruiny kráľovského sídla vyrástlo tentokrát modernejšie a luxusnejšie centrum života. O dve storočia neskôr však bolo opäť zničené, tentokrát vďaka erupcií sopky na neďalekom ostrove Santorini. Táto teória je ale napádaná odborníkmi, ktorí tvrdia, že sopka chrlila lávu v neskoršom obdobi po druhom páde mesta. Knossos odkryl v roku 1903 Angličan zamilovaný do Kréty, sir Arthur Evans. Na rekonštrukciu pôvodných alabastrových zrúcanín použil cement. Vďaka tomu si dnes pri pohľade na toto najväčšie krétske archeologické nalezisko môžeme predstaviť výzor a členenie mesta. V Knossose sa v súvislosti so známou bájou o Minotaurovi často skloňuje slovo labyrint, v ktorom bol väznený a kŕmený obyvateľmi Atén. Skutočný labyrint tu však nenájdete. Slovo "labyrint" je v preklade "palác dvojitej sekery" a označuje samotné mesto Knossos. Symbol dvojitej sekery, nástroj používaný pri obetách zvierat, je na vykopávkach vyobrazený veľmi často. Pre minojskú civilizáciu to bol náboženský symbol a môžeme ho prirovnať ku kresťanskému krížu. Ďalším dôležitým symbolom boli býčie rohy. Tie lemovali obvod strechy celého kráľovského paláca. Skoro všetky historické artefakty, vystavené v tomto open-air múzeu, sú napodobeniny originálov, ktoré si môžete kuknúť v Archeologickom múzeu v Heraklione. Keďže lístok z Knossosu sme mohli použiť aj pre vstup do tohto zariadenia, po polhodinovej ceste sme celí natešení stáli pred žltou budovou múzea. A to sme teda mali dôvod na radosť! Presne v deň nášho príchodu bola po ôsmych rokoch otvorená kompletná zbierka vyše 7500 archeologických nálezov. Múzeum pozostáva z dvoch poschodí. To prvé tvorí dychberúca zbierka z čias minojskej civilizácie a na druhom nájdete pozostatky z novších dejín Kréty.

Popri prehliadkach hotelov sme sa dostali aj do krásneho mesta Rethymno. Síce sme v ňom kvôli časovej tiesni strávili len hodinu, stálo to zato. Pešo sme vyrazili z prístavu, o ktorého brány sa rozbíjali obrovské vlny a vyhadzovali do vzduchu morskú penu. Po prejdení pár metrov sme sa ocitli na rušnej ulici v centre starého mesta. Je to dokonalé miesto pre nákupchtivých dovolenkárov, ktorí sú ubytovaní v okolí tohto mestečka s dušou.

Po príjemnom čase strávenom na Kréte bola na pláne návšteva Rodosu. Let z letiska Kazantzakis v Heraklione na ostrov slnka trval chvíľu a všetci sme vykúkali z okienok lietadla, aby sme ešte raz uvideli krásny ostrov Santorini. Neúspešne. Oblaky a nedostatok svetla nám pokazili radosť.

Po prílete sme boli ubytovaní v hoteli Oceanis. Super hotel, mizerná pláž. To však až tak neprekážalo, keďže Rodos počas nášho pobytu nepotvrdil status slnečného ostrova a program sme mali nabitý prehliadkami hotelov. Tých bolo skutočne veľa. Od stredísk Ialyssos, Ixia cez Kaliteu, Faliraki, krásnu a hornatú Kolymbiu až po Lindos a Lardos s nádhernými mestečkami. Aj napriek tomu sme si spravili čas na návštevu najväčšieho mesta v celej egejskej oblasti, mesta Rodos. Historické opevnenie a nálepka UNESCO vo mne vyvolávali pocit nadšenia a veľmi som sa tešil na atmosféru dávneho sídla johanitských rytierov. Vstup za hradby bol pre mňa sklamaním. Centrum je dnes jednou veľkou tržnicou plnou obchodikov a stánkov s lacnými šuntami z Činy. Po chvili kráčania mi došlo, že v každom obchode majú ten istý tovar. Znechutený som sa predral týmito preplnenými uličkami, na ktorých po mne vypiskovali čašníci z reštaurácii, aby som k ním zašiel na obed a podlo ma lákali (a aj zlákali) na “free wifi”. Stredoveká architektúra mesta však stojí za návštevu mesta Rodos. Rhodská akropola, prechadzka prístavom Mandraki, pozrieť si miesto, kde kedysi stál Rhodský kolos, to sú veci, na ktoré nezabudnete.

Cesta domov bola nekonečná. Budíček o štvrtej ráno, let do Atén a následne do Viedne. Ešte pár postrehov: Gréci, s ktorými sme sa stretli, boli nesmierne milí, usmievaví a ústretoví. Špecialita s názvom Vanilla je sladkosť v sklenenom pohári, ktorú si naberiete na lyžičku, ponoríte do vody a vložíte do úst. V hoteloch majú fantastické paradajky, na ktorých chuť som po rokoch jedenia tých našich, marockých, úplne zabudol. V meste Rodos je kvantum mačiek. Onedlho vytlačia domácich za hradby mesta. Gréci neradi ponúkajú v hoteloch internet zadarmo. Hodina a pol za päť EUR je bežná tarifa. V každom bare dostanete k pivu automaticky misku orieškov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?